Pracovná spokojnosť

Autor: Petra Tolarovičová | 2.2.2014 o 8:47 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  1528x

V niektorých spoločnostiach sa zamestnávateľ zaujíma o pracovnú spokojnosť svojich pracovníkov, pozrieme sa spoločne, čo je to pracovná spokojnosť.

Dnešný svet vytvára vysoké nároky na naše pracovné nasadenie. V priemere trávime v práci jednu tretinu dňa a za tento čas zažívame množstvo situácii, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie a správanie. Ovplyvňujú našu pracovnú spokojnosť. Spokojnosť je prospešná nie len pre jedinca samotného, ale aj pre spoločnosť, v ktorej pracuje. Spokojný človek sa cíti dobre a môže podávať lepšie pracovné výkony. Čo je pracovná spokojnosť? Aké faktory v práci nám ju môžu podporiť, resp. narušiť?

 

Pracovná spokojnosť je pozitívne pociťovaný a prežívaný postoj človeka k súčastiam pracovnej činnosti.  Stretávame sa aj s pojmom „spokojnosť v práci", ktorý je totožný s pojmom pracovná spokojnosť. Druhý pojem „spokojnosť s prácou" označuje spokojnosť s konkrétnou prácou, ktorú človek vykonáva. Nás zaujíma celková pracovná spokojnosť so všetkými faktormi, ktoré ju ovplyvňujú.

Poznáme niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť  pracovnú spokojnosť. Podstatné je ich deliť na vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie faktory sú nezávislé od zamestnanca, patria sem napríklad finančné ohodnotenie, pracovný postup, pracovná skupina a fyzikálne pracovné podmienky a iné. Vnútorné faktory súvisia s osobnosťou zamestnanca a sú  nimi napríklad osobnostné činitele (vek, pohlavie, pracovná funkcia), osobnostné vlastnosti (emocionálna stabilita, vyrovnanosť, extroverzia a introverzia), afektivita, motivačné faktory a iné.

Faktory sa môžu deliť  aj podľa toho, s ktorou pracovnou súčasťou súvisia. Môžu súvisieť so samotným pracovným miestom, pracovným prostredím, organizáciou práce, požiadavkami a prínosmi práce, finančným ohodnotením za prácu ale aj so vzťahmi na pracovisku, s kolegami a osobnosťou nadriadeného.

Pracovná činnosť:     Zahŕňa celú škálu subfaktorov, cez subjektívne hodnotenie svojej pracovnej činnosti až po podmienky pracovného prostredia. Pracovník sa môže cítiť spokojne ak pracuje v bezpečnom prostredí, jeho prácu mu nesťažujú zastarané pracovné postupy, práca je organizovaná, úlohy sú rovnomerne rozdelené a má primeranú pracovnú dobu. Subjektívne hodnotenie práce je jednotlivcove vnímanie vlastnej práce, názory na ňu, ktoré sa odvíjajú od jeho osobnosti, vlastností, postojov a môžu byť ovplyvnené inými činiteľmi z okolitého sveta. Faktory pracovnej činnosti by mali byť dobre kontrolované a malo by sa s nimi dať manipulovať pre zabezpečenie spokojnosti na oboch stranách. Zamestnanec by tak mal priestor pre lepšie identifikovanie sa so svojou profesiou, čo môže zabezpečiť vyššiu spokojnosť.

Finančné ohodnotenie:     Okrem motivačného vplyvu má aj vplyv na spokojnosť. Nespokojnosť môže vyvolať porovnávanie pracovného výkonu s platom, ak je plat neúmerný dobrému výkonu alebo porovnávanie svojej mzdy so mzdou a výkonom kolegu. Táto nespokojnosť sa odstraňuje vzhľadom na všetky ekonomické podmienky najťažšie.

Pracovná perspektíva:     Budovanie kariéry môže byť pre niektorých ľudí silným zdrojom uspokojenia v práci. Ak má jedinec možnosť postupovať vyššie je to pre neho silným zdrojom spokojnosti. Iní ľudia sú naopak spokojní so svojim istým pracovným miestom. Dôležité je, aby jednotlivec jasne prejavil svoj záujem alebo nezáujem o kariérny rast, aby jeho snaha mohla byť správne zaradená zo strany zamestnávateľa. Ak spĺňa predpoklady, je pracovitý a má dané schopnosti, mal by byť pracovný postup umožnený. Často sa však stáva, že práve kvôli nespokojnosti z nemožnosti postupu dáva pracovník výpoveď.

Nadriadený a vedenie:     Štýl vedenia, presadzovanie autority, správanie sa voči podriadeným, kompetentnosť konania, znalosť nižších pracovných pozícií, spravodlivosť a veľa iných zložiek týkajúcich sa nadriadených a vedúcich pracovníkov ovplyvňujú spokojnosť zamestnancov. K spokojnosti prispieva, ak sú zamestnanci informovaný o svojej práci, ak dostávajú spätnú väzbu o možnostiach zlepšenia a dostávajú uznanie za dobre odvedenú prácu. Spravodlivosť voči všetkým sa považuje za veľmi dôležitý faktor a zlé vzťahy medzi zamestnancom a nadriadeným môžu viesť k pracovnej výpovedi.

Spolupracovníci:     Práca má väčšinou spoločenský charakter, preto spokojnosť v práci výrazne ovplyvňujú všetky situácie spoločenského fungovania v práci. Patria sem vzťahy s kolegami, ich vlastnosti a správanie, postavenie človeka v spoločenstve, porozumenie si s kolegami, vzájomná pomoc, podpora, či spolupatričnosť. Aj v osobnom živote sú nekvalitné spoločenské vzťahy stresorom, rovnako tomu je aj v pracovnom živote. Spokojnosť so vzťahmi  by sa mala dať celkom dobre koordinovať zo strany vedúcich pracovníkov, napríklad tým, že by zamestnancom poskytovali aktivity, pri ktorých by sa vzťahy na pracovisku zlepšovali alebo utužovali.

Pracovnú spokojnosť ovplyvňuje toľko faktorov, koľko je na svete individualít. Ako sa hovorí, každý človek je jedinečný a má jedinečné vnímanie,  prežívanie a správanie. Preto je podľa nás obzvlášť dôležité merať alebo zisťovať pracovnú spokojnosť .

Odborníci vypracovali techniky merania spokojnosti v práci. Sú štandardizované a využiteľné pri každom druhu práce v rôznorodých spoločnostiach. Na škodu však nemôže byť, ani ak si spoločnosti zostavia vlastné metódy. Efektívne sú dotazník alebo interview, v ktorých by mali byť zahrnuté všetky oblasti pracovného procesu, spolu zo vzťahmi na pracovisku.

Áno, je prospešné zisťovať pracovnú spokojnosť svojich zamestnancov. Proces zisťovania by však mal byť správne začatý a dotiahnutý dokonca. Na začiatok treba zamestnancom oznámiť, prečo je pre nich dôležité poznať svoju pracovnú spokojnosť, prečo je to dôležité pre zamestnávateľa a či budú poskytnuté riešenia po nadobudnutých zisteniach. Teda nie len zistiť, čo u zamestnancov vyvoláva pocit nespokojnosti, ale aj ponúknuť možné riešenia, pomoc, rady, nápady, zlepšenia pre nadobudnutie spokojnosti. Zamestnanci by sa  nemali báť poskytnúť informácie o svojej nespokojnosti a nemali by sa báť negatívnych následkov kritiky. Zamestnávateľ by mal byť schopný a hlavne ochotný v prípade zistenia nespokojnosti situáciu riešiť a zlepšovať pracovné podmienky. Ak tak nie je schopný urobiť, mal by o tom svojich zamestnancov aspoň čestne informovať a vysvetliť im situáciu. Následne by mohli riešenie hľadať spolu.

 

Dôležité na záver:

Spokojný zamestnanec je dobrý zamestnanec a zisťovanie problému bez jeho riešenia nemá zmysel.

 

 

 

Zdroj:

Berryová: Psychológia v práci, IKAR, edícia Pegas, 2009

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?